|
 Králik sa pripisuje holandským chovateľom, ktorý ho vyšľachtili. Základ jeho vyšachtenia však položil D.J.Kuiper-Holandsko, kraj Salland.(sallander - kríženie Du x činčila). Táto farba sa nevyskytuje zatial u inakšieho plemena.Je to prítažlivé "vybielenie" farby durínskeho králika. Rovnako ako u durínskeho sa vyžaduje správna farba a vzhľad.
Krycia farba je lámano biela a na každom chlpe je svetlo hnedočierna škvrnka, čo dáva térový farebný nádych.
Ušnice,hruď,nos,chvost,končatiny,brucho, spodná časť ramien a slabiny majú tmavšiu farbu,ako ostatok tela.Predovšetkým na nose,ušniciach a bruchu je toto sfarbenie oveľa tmavšie. Podsada má svetlejšiu farbu. Oči - hnedé.
Pre objasnenie je potrebné na začiatku tohto príspevku stručne predstaviť z hľadiska genetiky dve plemená králikov, ktoré sú blízke sallandrovi. V publikácii Králikářska genetika ing. Jaroslav Fingerland, v súvislosti o „sallandrovi“ uvádza :
Ččp - český čiernopesíkatý má genotyp achi achi bb CC DD GG. Pri šľachtení boli využité plemená činčila malá a striebritý žltý.
Náš vzorník ho v pozíci 5. a 6. farba krycej srsti a podsady uvádza nasledovne; Krycia farba je po celom tele čisto biela z rovnomerným sivo popolavým nádychom tzv. závojom, ktorý tvoria tmavé končeky chlpov na všetkých miestach tela s výnimkou divých znakov, t.j. očné krúžku, sánková obruba, brucho, spodná strana chvosta, vnútorná strana končatín a malý zátylkový klin. Tieto divé znaky sú čisto biele. Nad krycí chlp prečnievajú čierne končeky pesíkov s výnimkou divokých znakov. Celkový dojem spôsobuje sadzovitý nádych svetlejšej až strednej intenzity. Oči sú tmavohnedé, pazúriky sú tmavo rohovité. Ideálna hmotnosť je 2,5 až 3,25 kg, dĺžka ušníc 11,5 až 12 cm. Dĺžka srsti je asi 2,5 cm.
Mbh - moravský biely hnedooký má genotyp achi achi bb CC DD gg.
I pri tomto šľachtení plemenia boli využité plemená Čm a Sž.
V priebehu šľachtenia chovatelia likvidovali všetkých jedincov s výraznejším čiernopesikatým závojom a k ďalšej plemenitbe používali králikov takmer bielych s cieľom vyšľachtiť bieleho králika s hnedými očami. Prvé výsledky tohto úsilia – dve zvieratá – boli prezentované na výstave v Brne roku 1975.
Náš vzorník ho v pozíci 6. farba krycej srsti a podsady uvádza nasledovne; Krycia farba je čisto biela bez akéhokoľvek inak z farbeného nádychu. Rozprestiera sa celkom pravidelne po celom tele vrátane hlavy a ušníc. Oči sú hnedé, stredného odtiena, dúhovká je tmavá až čierna. Pazúriky sú svetlo pigmentované; tmavé nie sú chybou. Farba podsady je po celom tele čisto biela. Ideálna hmotnosť je 3,50 až 4,25 kg. D
ĺížka ušníc 10 až 11 sm. Dĺžka srsti2,5 až 3 cm. Jediný rozdiel je u alelického páru „G - g“.
V holandskom vzorníku je zaradené plemeno „sallander“, ktorý ma uvedený genotyp zhodný s genotypom Mbh. Pritom sallander, ktorého som videl na obrázkoch, ale i na výstavách, veľmi pripomína durínskeho králika v bielom prevedení, čiže ide o zviera biele s durínskymi (kamzíčimi) znakmi inak veľmi pekné. U všetkých prípadoch ide o čierne končeky pesíkov, ktoré sú však vždy inak rozmiestnené; u Mbh naviac maximálne potlačené. Naskytá sa otázka : Čo je príčinou rôzneho rozmiestnenia čiernych končekov pesíkov? Ide len o modifikačné alely alebo tak i o alely
„b°b° “, ktoré by boli v hre miesto alel „bb“? Uvádza, že vysloví možno, „kacírsky“ názor, : Čo keď spojenie alel „achi achi “ s alelami „bb“ spôsobujú nielen značnú stratu pigmentácie, ale takisto to, že zbytok pigmentácie sa prejaví čiernymi končekami pesíkov, a to na miestach kamzíčích znakov u durínskeho, ako je to práve u zmienovaného plemena „sallander“? A čo keď sa spojenie alel „achi achi b°b° “ prejaví rovnakou stratou značnej časti pigmentácie, ale i čiernimi končekami pesíkov rozmiestnenými viac menej pravidelne na povrchu tela? Pokial by boli tieto končeky pesíkov prísnou selekciou a za pomoci alel maximálne potlačené, dostane sa plemeno biely hnedooký (Mbh)! A pokial by v inerakcii alel „achi achi b°b° “ pristúpili ešte alely „GG“ dostaneme pravidelné rozmiestnenie čiernych končekov pesíkov na povrchu tela s výnimkou miest divokých znakov, čo by zodpovedalo čiernopesíkatému z farbeniu (Ččp)! Uvádza, že to je úvaha, na ktorú si nevzťahuje nárok na neomyľnosť.
Pre úplnosť sa ešte zmie?uje o správe, ktorú publikoval nemec Niehaus. Bol asi prvým, ktorý vo výskumnom ústave v Celle dostal spojením králikov Nč a Čv v generácii F2 čierno pesíkatého králika strednej veľkosti o genotype Ččp. Pravidelného rozmiest?ovania čiernych končekov pesíkov sa dosahovalo ťažko, naviac dlhším pôsobením slnečného svetla končeky pesíkov zosvetlovali. Šlo tu zrejme pôsobenie vplyvu prostredia.. Niehaus sa rozhodol potlačiť selekciou čo najviac končeky pesíkov, až dostal celo bieleho králika s hnedým okom, ktorého nazval „ Celler Weisse“, teda cellský biely. Genotypove však zostal nezmenený, teda s alelami „GG“. Nežiadúce hromadenie tmavých končekov pesíkov bolo pozorované hlavne na hlave a ušniciach, a to viac u samíc, menej u samcov. Mbh sa pripisuje genotyp s alelami „gg“. Pokusy, ktoré prevádzal Schmitt, zaujímavo preukázali, že mláďatá o genotype „gg“ majú nažltlú farbu krycieho chlpu, ale s bielou podsadou. S pribúdajúcim vekom sa údajne krycí chlp stáva tmavším a i v podsade sa objavujú tmavé chlpi. Ešte jedna poznámka: Robinson uvádza, že by interakcia alel „achi achi b°b° g°g° “ zaručila úplné vymazanie žltého pigmentu! To je úvaha na zamyslenie k ďalším kvalifikovaným pokusom.
Záverom k tejto časti prichádzame k zaujímavým interakciám alel, ktoré doteraz neboli vo všetkých podrobnostiach experimentálne overené. Tieto interakcie sa teda týkajú alel „bb“, poprípade „g°g° “, spolu s alelami „achi achi “ a „am am“, prípadne i s alelami „GG“, „gg“. Experimenty preukázali, interakcie alel „achi achi “ s „bb“, prípadne „b°b° “ majú za následok stratu značnej časti pigmentácieu príslušných zvierat. Podobná strata pigmentácie sa objavuje i v prípade interakcie alel „am am “ s alelami „bb“ alebo „b°b° “.
Český chovateľ 4/96
Sallander - prevzatý z holandského vzorníka. Na prvý pohľad vzniká dojem bieleho durínskeho. Farba krycieho chlpu zodpovedá svetlej bielej káve, doplnená kamzíčimi znakmi. Podsada je na celom tele čisto biela. Hmotnosť 3,2 kg, s minim om 2,5 kg pri zrážke 2 bodov a s maximom 4,0 kg pri zrážke 1 bodu. Typ je zavalitý. Genotyp ako Mbh. Na mieste Du znakov má však tmavé končeky pesíkov. Tmavé fúzy, pazúry tmavo rohovité.
Vo vlastnom chove malých baranov činčilových a durínskych (madagaskarových) som zo zvedavosti, keď som sa dočítal o králikovi sallandrovi skúsil kríženie týchto farebných rázov. I ked sa vyštiepil králik nikdy som to nedotiahol do konca. Podobné čierno pesíkaté králiky predo mnou sa objavili aj v chove chovateľa baranovitých králikov Pavla Sedláka z Hôrky nad Váhom. Chovateľ Ján Plachý dokonca na dobrej úrovni zdrobnených baranov čierno pesíkatých a boli tam i jedinci biely hnedooký, žiaľ tento materiál prenechal iným chovateľom a odvtedy som tieto králiky na Slovensku nevidel. /Sika Julian, posudzovateľ králikov/
» Bez komentára
Nie sú tu ešte žiadne komentáre.
» Poslať komentár
|
