Pôvodný impulz na vytvorenie nového plemena s neúplnou akromelanistickou kresbou dal koncom sedemdesiatych rokov XX. storočia  Doc. Ing. Jaroslav Zelník, CSc. – významný vedec, pedagóg, chovateľ a funkcionár chovateľského zväzu. S  oživovaním záujmu o chov čistokrvných králikov na prelome storočí sa časť chovateľov SZCH pod vedením Ing. Vl. Malíka rozhodla pokračovať v šľachtiteľskej práci pri stabilizácii znakov a vlastností vytvorenej zootechnickej jednotky.

Výsledok ich úsilia bol zhodnotený v roku 2004, keď Uznávacia komisia SZCH zaradila Zoborského králika medzi plemená uvádzané vo Vzorníku  plemien SZCH. Keď som na jese�? v r. 1999 navštívil  na VÚŽV  v Nitre Doc. RNDr. J. Rafaya  CSc., prezrel som si aj chovné priestory pre chov králikov. Všimol si, že ma bližšie zaujala  populácia králikov s náznakmi  akromelanistickej strakatosti bez masky a  so striedavými výpadkami v ostatnej kresbe.  Veľmi ochotne ma s touto tzv. odloženou populáciou detailne zoznámil. Konštatovali sme, že plemeno králikov, ak by malo dokonalú kresbu nie je ešte v svetovom genofonde plemien registrované a z tohto impulzu ako aj ďalších dôvodov sme konštatovali, že králika tejto populácie by bolo vhodné došľachtiť. Aby bolo šľachtenie úspešné, určili sme jeho podmienky a postup. Bolo zrejmé, že šľachtenia sa môže zúčastniť len skupina chovateľov, ktorí už dosahujú dobré výsledky v chove iných plemien, sú ochotní šľachtiť podľa metodických pokynov a pokračovať v šľachtení až po dosiahnutie stanoveného cieľa. Šľachtenie je potrebné uskutoč�?ovať na troch strediskách, ktoré sa   budú od seba líšiť odlišnými klimatickými  podmienkami. Zemepisne sme ich umiestnili  na západné, stredné a východné Slovensko. Podstatou tohto kroku bolo dosiahnuť údaje o adaptácii novošľachtenej populácie na rozdielne klimatické podmienky. Pre zabezpečenie plynulého procesu šľachtenia  boli rozdelené úlohy. Doc. Ján Rafay, CSc.,  bol garantom a metodikom šľachtenia.  Pripravil metodické postupy pre jednotlivé etapy šľachtenia.  Ing. V. Malík sa stal koordinátorom celého procesu tvorby a uznania nového plemena. Zabezpečoval kontakt medzi metodikom a chovateľmi poverenými šľachtením, zabezpečoval riešenie odborných problémov a zásahov do šľachtenia a  prenášal poznatky zo šľachtenia najmä pri  dosahovaní neočakávaných a nežiaducich výsledkov v šľachtení  metodikovi a  informoval chovateľov o pokynoch k postupu riešenia týchto problémov. Optimálnym postupom sa javilo šľachtenie existujúcich zvierat v chove VÚŽV Nitra. Napriek tomu, že zvieratá vplyvom selekcie na mäsovú úžitkovosť nevyhovovali v type a tvare, kresba bola relatívne stabilizovaná. Preto sme sa rozhodli umiestniť tieto zvieratá do vybraných chovov na troch geograficky rôznych strediskách na Slovensku.
    Po uznaní nitrianskeho králika v r.1977 uskutočnil jeho tvorca Doc. J. Zelník množstvo krížení nitrianskeho králika s inými plemenami králikov, pri ktorých sledoval tzv. kompatibilitu v ukazovateľoch mäsovej úžitkovosti. Pri krížení nitrianskych králikov s niektorými novozélandskými bielymi sa v potomstve vyštiepili akromelanistické fenotypy s absenciou masky. Táto plemenná skupina bola pomenovaná Z (Zobor). Doc. Zelník genetickými pokusmi zistil, že takáto kresba je spôsobená interakciou dvoch génov, ktoré podmie�?ujú vznik akromelanizmu a holandskej strakatosti. Svoj zámer vyšľachtiť zoborského králika pre predčasnú smrť  (zomrel v r. 1986) už neuskutočnil. V r. 1988  RNDr. Vladimír Parkány, CSc., spracoval komplexné vyhodnotenie úžitkovosti a genetickej determinácie kresby tejto plemennej skupiny. Po roku 1989 vo všeobecnosti opadol záujem drobnochovateľov o chovateľskú prácu. V chove králikov bol tento nezáujem umocnený nástupom novej choroby králikov – hemoragickej pneumónie (moru králikov). V dôsledku tejto virózy boli niektoré chovy celkom uzavreté a v mnohých oblastiach Slovenska bola zaznamenaná mortalita až 90  Plemenná skupina Z sa aj v dôsledku týchto príčin dostala skoro 10 rokov na okraj záujmu drobnochovateľov. Vzhľadom na ďalšie zameranie  VÚŽV Nitra boli tieto zvieratá udržiavané len v selekčných podmienkach orientovaných na mäsovú úžitkovosť. V kresbe sa zvieratá vyznačovali akromelanistickým sfarbením s absenciou masky a redukciou pigmentu končatín do manžiet. K vyštiepeniu týchto fenotypov došlo po krížení  akromelanistických králikov s vybranými albinotickými genotypmi. Následná genetická analýza ukázala, že sa jedná o intergénovú interakciu (recesívna epistáza) génov pre akromelanizmus (an) a holandskú strakatosť ( ss).

Pri tvorbe zoborského králika sa podieľali zvieratá línie P nitrianskeho králika krížené s novozélandskými bielymi.                                                 

Na detekciu úplných albínov s genotypom aass resp. ananss sa použil chladový test. Mláďatá vo veku 3 dni boli vystavené podchladeniu   5 °C počas 5 minút. Termolabilná alela  s sa manifestovala prítomnosťou sivého tie�?a na juvenilnej srsti mláďat v holandskej kresbe. Interakcia génov A a S typu recesívnej apistázy  spôsobovala výsledný  fenotypový efekt v kresbe – neúplné akromelanistické sfarbenie. V tvare a type sa zoborské zvieratá vyznačujú valcovitým, dobre osvaleným telom, srsťou pripomínajúcou hustotu a štruktúru Nb,  mäsitými ušnicami a mierne pretiahnutou hlavou.

Charakteristika:
Stredné plemeno s vynikajúcou mäsovou výťažnosťou a rastovou schopnosťou. Jeho zvláštnosťou je kombinácia akromelanistickej kresby a holanskej strakatosti, ktorá sa prejavuje na hlave, kde sú sfarbené iba ušnice a na pánvových končatinách, kde je sfarbená časť od polovice priehlavku po pätu, tzv manžeta.
Plemeno sa aj vďaka týmto skutočnostiam začína sľubne rozvíjať, chovatelia sa združujú v Klube Zoborského králika.


Zoborský králik (Zo)
Zobor Kaninchen,  Zobor rabbit

Genotyp:
anan BB CC DD gg ss        čierny
anan BB cc DD gg ss          havanovitý
anan BB CC dd gg ss         modrý

Bodovacia stupnica:
1. Typ a tvar tela                        20 bodov
2. Hmotnosť                               10 bodov
3. Srsť                                       20 bodov
4. Hlava a ušnice                        15 bodov
5. Kresba                                   15 bodov
6. Farba                                     15 bodov
7. Starostlivosť chovateľa a zdravie          5 bodov
                                                         100 bodov
1.Typ a tvar tela
Telo je zavalité, válcovitého tvaru so širokou hrudnou a panvovou časťou s výrazným osvalením stehien. Chrbtová línia je rovnomerná,končatiny sú kratšie,silné naširoko postavené.Pri staršich samiciach je povolený, malý pekne utváraný lalok.


2.Bodová stupnica hmotnosti
Kg          3,50           3,75               4,25 – 5,25          5,50
body          8               9                        10                   9

3.Srsť
Srsť je hustá,pružná s výraznými elastickými pesíkmi v dĺžke asi 3cm.

4.Hlava a ušnice
Hlava je v nosnej a čelnej strane širšia ,dobre nasadená tesne na telo. Uši  sú silné, a mäsité, dobre osrstené na konci zaoblené, ich dĺžka je 11-12cm.

5.Kresba
Kresbu hlavy tvoria sfarbené ušnice. Kresbu na pánvových končatinách predstavuje farebná časť od polovice priehlavku po pätu. Prstová časť priehlavku je biela pravidelne a ostro ohraničená .Chvost je sfarbený.

6.Farba
Základná farba je biela. Zfarbenie kresby zodpovedá príslušným alelám v genetickom vzorci.Farba pazúrikov je biela, farba očí jasnočervená s tmavočervenou zrenicou.

7.Starostlivosť a zdravie
Pozri všeobecnú časť.

Ľahké chyby
Všeobecne ľahké chyby tvaru a srsti.Mierne pretiahnuté telo, s dlhším krkom a končatinami. Nepravidelné ohraničená kresba u kore�?a ušníc. Menej výrazná hlava, menšie odchýlky od ideálneho tvaru a dĺžky ušníc. Nepravidelné ohraničenie alebo nerovnaký pomer bielej a farebnej časti kresby na pánvových končatinách, ojedinelé biele chĺpky v kresbe.Biela farba so žltkastým nádychom, pigmentované chlpy okolo análneho otvoru, očí, na krku, laloku a pri mliečnych bradavkách.

Ťažké chyby
Všeobecne  ťažké chyby tvaru a srsti.Veľmi úzke a dlhé telo , úzka dlhá hlava , ušnice dlhšie ako 13,5 cm . Úplne nevýrazná farba , biele škvrny  a skupiny bielych chlpov v kresbe .  Chýbajúca kresba na jednej alebo oboch panvových končatinách. Chýbajúca  biela manžeta na jednej alebo oboch panvových končatinách. Vo farbe kresby je neprípustná iná farba ako čierna, modrá a havanovitá . Silne nahrdzavelá kresba . Sfarbený pazúrik Sadzovitý závoj ,  výskyt pigmetových škvŕn na inej časti tela než ako sú prípustné . Iná farba očí.

Email (nabude zverejnený)

Meno

Názov

Komentár
 zostávajúce znaky

Poslať